Príroda Tuniska
2.Metodika práce
Získavanie informácií k tejto téme bolo dosť náročné. Časť literatúry je požičaná a vo väčšine kníh, ktoré som o Tunisku zohnala, boli len základné údaje o Tunisku, väčšinou staršieho dátumu a len základná charakteristika. Preto jediným podrobnejším zdrojom boli pre mňa turistickí sprievodcovia. Naopak, veľmi mi pomohol internet, kde som o Tunisku našla stovky stránok. Hoci väčšina z nich je písaná cestovnými kanceláriami, čiže údaje na nich sú dosť nedôveryhodné, dá sa zohnať aj niekoľko dôveryhodných stránok, napríklad Wikipédia, stránka ministerstva zahraničných vecí a stránky, ktoré písali vedci. Dosť ťažko sa zháňali aj mapy, väčšinu použitých máp mám z internetu. Mojou najväčšou výhodou je, že som v Tunisku bola počas letných prázdnin. Zúčastňovala som sa fakultatívnych výletov, počas ktorých nás sprevádzal sprievodca Tunisan, ktorý študoval v Prahe, takže vedel dobre česky. Celý čas nám rozprával o Tunisku, fakty aj zaujímavosti, ktoré som si zapisovala, takže mnoho informácií mám odtiaľ. Aj väčšina fotografií v tejto práci je z môjho prázdninového pobytu.
Všetku literatúru, ktorú som zohnala, som dôkladne preštudovala a poznatky z nej som spolu s mojimi skúsenosťami zhrnula do tejto práce. Prácu som potom rozčlenila na kapitoly.
Prílohu tvoria mapy Tuniska, fotografie zaujímavostí a fotografie prírody Tuniska.
sorry, to som tu nechala len pre zaujímavosť
3.Všeobecná charakteristika a administratívne členenie Tuniska
Tunisko sa nachádza na južnom pobreží Stredozemného mora, medzi 7°35` a 11°40` východnej dĺžky a 31°15` a 37°20` severnej šírky.
Rozloha: 163 610 km2
Oficiálny názov: Tuniská republika(El-joumhouriyya et-Tounisia)
Administratívne územné členenie: 23 guvernorátov, ktoré sa ďalej delia na delegácie
Susedné štáty: Alžírsko(na západe, dĺžka hraníc
Líbya(na východe, dĺžka hraníc
Celková dĺžka hraníc:1
Dĺžka pobrežia:
Priemerná nadmorská výška:
Najnižší bod: Chott el Djerid-
Najvyšší bod: Djebel Chambi-
Počet obyvateľov: 10 075 000 ( 2005)
Hustota zaľudnenia: 62 obyv./ km2
Zdroj:Nemcová, D., :Tunisko
Hlavné mesto: Tunis
Prezident: Zine El Abidine Ben Ali
4. Fyzickogeografická charakteristika
4.1.Povrch
Tunisko sa delí do štyroch odlišných oblastí: Tell, severná časť, je od zvyšku krajiny oddelená pohorím Dorsale. Je to dvojitý reťazec pohorí, Tellský a Saharský Atlas, ktorý sa tiahne od juhozápadu na severovýchod a vybieha na polostrov Cap Bon. Hory sú tu pomerne nízke, s veľkými údoliami. Nachádza sa tu aj najvyšší vrchol Tuniska, Jebel Chambi(
Severné pobrežie je vďaka bohatému nálezisku koralov nazývané Koralové pobrežie. Je prevažne skalnaté. Južná časť pobrežia je nízka, s dlhými pieskovými plážami s množstvom lagún.
Druhá oblasť, Step, sa nachádza na náhornej plošine siahajúcej od Dorsale po Gafskú pahorkatinu. Na východe prechádza do úrodnej pobrežnej roviny, Sahelu. Najväčšími strediskami sú tu Sousse, Monastir a Sfax, patrí sem aj ostrov Jerba a okolie Zarzisu.
Smerom na juh pokračuje polostepná oblasť, oddelená od Sahary malým pohorím Ksúr. Túto časť vypĺňajú soľné jazerá, ktoré sú väčšinu roka vyschnuté. Tvoria hranicu medzi stepou a poslednou časťou Tuniska, Saharou. Neďaleko Matmaty sa nachádza pásmo Daharských hôr.
4.2.Podnebie
Pohorie Dorsale tvorí hranicu medzi subtropickou klímou na severe a tropickou na juhu. V oblasti Tell je horúce leto a mierna, dlhá zima. Dosť často tu prší, hlavne v pohoriach Kroumirie a Mogod, kde sa ročný úhrn zrážok môže vyšplhať niekedy až na
Smerom na juh, do vnútrozemia, nastupuje kontinentálna klíma so značnými teplotnými rozdielmi-v lete približne 35°, v zime aj pod 10° a priemerne v januári 11°. Je tu sucho, 50 až
Na juhu je typické saharské, púštne podnebie, v zime 10°, v lete priemerne 32°, ale niekedy je tu aj 50° v tieni. Dažde sú veľmi zriedkavé.
Priemerné teploty v °C
Mesiac |
Tunis |
Bizerte |
Hammamet |
Sousse |
Djerba |
Tozeur |
Január |
11 |
11,3 |
11 |
11,2 |
12,1 |
11,7 |
Apríl |
15,8 |
15,4 |
16 |
16,1 |
18,5 |
20,1 |
Júl |
26 |
25,2 |
25,5 |
26,7 |
28,5 |
32,2 |
Október |
20,4 |
20,5 |
20,9 |
21,3 |
23,1 |
22,4 |
December |
12,2 |
12,4 |
12,6 |
12,6 |
13,6 |
11,5 |
4.3.Vodstvo
Vodstvo v Tunisku má rozlohu 8250 km2. Rieky sú len na severe zeme, kde je dostatok zrážok. Jedinou riekou, ktorá nikdy nevysychá, je Mejerda. Preteká severným Tuniskom a je
V strede zeme a na juhu sú len drobné toky, ktoré v období sucha vysychajú a tvoria vádí, končiace v slaných jazerách.
Pôvod slaných jazier je nejasný. Sú to možno pozostatky bývalého Saharského mora. V lete vysychajú a vytvárajú na povrchu pevnú kôru, po ktorej môžu prejsť i karavány, v zime sa slaná vrstva rozpúšťa. Vrstva soli má hrúbku až do
Obrovský význam pre stepnú a predpúštnu oblasť majú sladkovodné pramene. Voda sa čerpá na povrch studňami a rozvádza zavodňovacími kanálmi. Na zavlažovaných miestach vznikajú oázy, napr. Nefta a Gabes.
4.5.Pôdy a biota
Tunisko sa rozprestiera v oblasti subtropického a tropického klimatického pásma a pre vegetáciu sú typické subtrpické lesy a kroviny – typickými pôdnymi typmi sú na severe hnedozeme a gaštanové pôdy, ktoré sa využívajú ako orná pôda. Na juhu sa vyskytujú púšťové pôdy, ktoré sú piesočnaté. V horských oblastiach na severe sú horské pôdy. Na juhu sú to len skaly a piesok.
Svahy Atlasu sú porastené borovicami, bohatými na miazgu, fénickými borievkami, korkovými dubmi, píniami, cédrami, tujami a cyprami, darí sa tu aj rozmarínu, tymiánu a vresu. V nižšie položených oblastiach sa pestujú ruže a iné kvitnúce kry, z ktorých sa vyrábajú éterické oleje Žijú tu gazely, divoké kozy, rysy, dikobrazy, hyeny a mnoho dravých vtákov. V roku 1891 tu bol zabitý posledný lev, ale podarilo sa pred vyhynutím zachrániť vzácneho atlaského jeleňa. Nedaleko Bizerte sa nachádza jazero Ichkeul s národným parkom. Zimu tu prečkávajú tisícky sťahovavých vtákov z Európy a žijú tu aj vodné byvoly.
Pri Nabeule, ktorý leží na polostrove Cap Bon, sa nachádza významná poľnohospodárska oblasť, kde sa pestuje vinič. Na celom pobreží sa pestuje tabak, eukalypty, cukrová repa a halfa, z kvetín pelargónie, ibišteky a oleandre.
Od severu až po okrajové časti Sahary sú cesty lemované opunciami, ktorých plody sa zbierajú na jeseň a sú veľmi chutné. Sú často sprevádzané agáve-ich vlákna, sisal, sa používajú na výrobu tkanín, lán, ale aj na okrasu. Opuncie a agáve tvoria vlastne živé ploty, ktoré sú také pichľavé, že sa cez nich nedá preliezť a sú obľúbenou potravou dromedárov.
Kapok(cejba), je veľký košatý strom, ktorý bol do Afriky privlečený spolu s pomarančami, citrónmi a ďatľovou palmou. Dorastá do výšky
Aj tu sa občas môžme stretnúť s banánovníkom, ktorý sa pestuje aj v záhradách. Po celom Tunisku môžeme nájsť kvety jasmínu.
Oblasti stepí sa v zime pokrývajú trávou a vtedy sa tu môžeme stretnúť so stádami oviec a kôz. Rastie tu halfa, ktorá sa priemyselne spracúva na papier a kartón, kavyla a akácie. Celá táto oblasť je suchá, výnimkou sú len svahy atlasu, porastené borovicami.
V nížine Sahel sa nachádzajú rozsiahle olivové háje a pestuje sa tu aj zelenina.
Najväčším ostrovom Tuniska je ostrov Jerba. Zo stromov a rastlín sa tu vyskytujú korkovníky, kaktusy, aloe, olivovníky a ďatlové palmy, z ovocných stromov prevažne broskyne, figy, citróny, pomaranče, zo živočíchov najviac mačkovité šelmy, divoké prasatá, gazely, hyeny, antilopy, púštne líšky a ťavy.
Na severnom úpätí Daharských hôr je posledná významná poľnohospodárska zóna. Pestujú sa tu granátové jablká, broskyne, hrušky a ďalšie.
Od stepi smerom na juh ubúda vegetácia a krajina sa mení na púšť. Veľký Východný Erg, časť Sahary, zaberá tretinu krajiny. Okrem soľných jazier sú tu aj kamenité alebo hlinité oblasti. Južné vetry vanúce zo Sahary ničia úrodu aj všetku vegetáciu a vďaka nim sa púšť rozšíri každý rok zhruba o 3 km. Tunisania sa snažia jej postupu zabrániť a na jej okrajoch stavajú vetrolamy a vysádzajú dreviny.
Na Sahare sa nevyskytuje takmer žiadna vegetácia. Môžeme tu nájsť predovšetkým halfu, lišajníky a durchu, ktorá sa ako obilnina pestuje na suchých, neúrodných pôdach.
Žijú tu iba pieskové gazely, rohaté vretenice, varany a niektoré druhy púštnych vtákov.
Iné je to len v oázach, kde rastú palmy a pestuje sa zelenina, hrozno, figy a pomaranče.
Oáza je miesto, kde rastú palmy a je tam voda. Existujú tri typy oáz: morská, horská a saharská. V tuniských oázach rastú ďatľové palmy, ale ďatle dozrievajú len v oázach Chebika a Tamerza. Sú to ďatle prvej triedy a u nás sa vôbec nepredávajú.
Najvýznamnejšími oázami sú Douz(mesto dromedárov), Kebili, El Hamma, Nefta, Tozeur a Gafsa.